Svojrázny národ strednej Európy – ľudové tradície Maďarska

Maďarsko je krajinou obzvlášť bohatého folklórneho dedičstva. Ľudovú kultúru však nevidno len v múzeách. Tradície totiž udržiavajú pri živote obyvatelia mnohých menších obcí a dokonca aj moderne založení mešťania sa občas venujú veciam, ktoré môžu byť na prvý pohľad trochu zvláštne.

Maďarsko je úžasne rozmanité čo sa týka vidieckej architektúry, remesiel, ľudovej hudby a tanca. Čierna keramika v Mohácsi, bohaté výšivky v obciach Matyó a Kalocsa, či jemné čipky z Halasu – všetky tieto klenoty sú sebavyjadrením miestnych obyvateľov.

Ucelenejší pohľad na staviteľstvo i zvyklosti maďarského vidieka v minulosti vám poskytne niektorý z množstva skanzenov ľudovej architektúry, ležiacich v rôznych kútoch krajiny. Asi najnavštevovanejším je Skanzen a etnografické múzeum pri Szentendre (www.skanzen.hu), doslova na skok od Budapešti. Nevynechajte ani Múzeum regiónu Göcsej (ktoré bolo dokonca prvým skanzenom zriadeným v Maďarsku), s nádherným vodným mlynom z 19. storočia v srdci osady. Ďalším múzeom ľudovej architektúry, ktoré musíte vidieť, je Sóstó – jeden z najrozmanitejších skanzenov Maďarska s pestrosťou rôznych štýlov ľudového staviteľstva i tradícií piatich etnografických regiónov (Szatmár, Rétköz, Nyírség, Nyíri Mezőség a Bereg) sústredených „pod jednou strechou". Miestna krčma je dokonca funkčná, takže si tu môžete aj štrngnúť pohárikmi. Ak sa chcete v čase posunúť ešte o niečo viac dozadu, vydajte sa do mesta Tiszaalpár, kde nájdete rekonštrukciu staromaďarskej osady z obdobia árpádovskej dynastie (1000 – 1301), postavenú na základe archeologických poznatkov a s využitím výlučne dobových materiálov.

Kúsok živej tradície nájdete v prekrásne zachovanej obci Hollókő, ktorá je aj pamiatkou UNESCO. Dedinka je obzvlášť zaujímavá tým, že nejde o skanzen, ale o funkčnú obec, ktorej obyvatelia si svoje tradície dôsledne uchovávajú. Samozrejme, existujú aj mnohé iné dediny, v ktorých stáročné tradície vďaka domácim prežívajú dodnes. Náš tajný tip: navštívte Hollókő na jar, keď počas veľkonočných sviatkov čaro tejto dedinky vynikne naplno. Hrnčiarstvo – jeden zo základných pilierov ľudovej kultúry Maďarska, sa zas udržiava v dedinkách regiónov Őrség a Hortobágy.

Naše národné povedomie však ani zďaleka nie je podmienené iba ľudovým staviteľstvom a historickými artefaktmi – rovnako živé sú totiž u nás aj pestré folklórne tradície. Chcete si vychutnať nejaké príklady? Začať môžeme napríklad podujatím známym ako Busójárás. Počas fašiangov sa účastníci tohto svojrázneho sprievodu vydávajú do ulíc Mohácsa odetí do bizarných kostýmov a drevených masiek, ktoré im majú pomôcť vypudiť z kraja zimu (respektíve vojská tureckých dobyvateľov, ako sa občas traduje pôvod tohto zvyku).

Na Veľkú noc u nás chlapci polievajú dievčatá voňavkami, pričom odrecitujú aj niektorý z veršíkov zaužívaných pri tejto príležitosti. Podľa tradície totiž ženy a dievčatá treba poliať, aby „nezvädli" – to by predsa chlapci nemohli dopustiť, však? Mimochodom, v minulosti sa oblievalo kýblikom studenej vody, takže dnešné použitie voňavky je odľahčenou verziou tejto obyčaje. Súčasťou veľkonočných sviatkov (a obľúbenou zábavkou detí) je maľovanie kraslíc – chlapcov predsa treba za oblievačku niečím odmeniť, no nie? V niektorých regiónoch sa kraslice stali hotovým umením. Vajíčka sa zvyknú zdobiť aj vyrezávaním či výšivkami s miestnymi motívmi a niektoré sú dokonca zdobené aj drobnými podkovičkami!

Maďarské sobáše sa taktiež vyznačujú vlastnými tradíciami a rituálmi. Osobitný dôraz sa kladie na svadobný sprievod, za ktorým zvyčajne kráča celá dedina. Mladuchovský tanec má symbolicky zabezpečiť mladomanželom dostatok peňazí, takže hostia si musia za tanec s nevestou zaplatiť. Rozbíjanie pohárov slúži ako ochrana proti zlým duchom a spoločným pozametaním črepín mladomanželia preukážu chuť pre spoločnú prácu. A nebuďte prekvapení ak nevestu ukradnú! Ženích totiž musí splniť zopár úloh, aby si ju zaslúžil dostať naspäť... Môžete si byť tiež istí, že na žiadnom podujatí nenájdete takú hojnosť maďarskej pálenky, ako práve na svadbe.

V podstate každý cirkevný sviatok, výročie či sezónna tradícia, ako napríklad dožinky, vinobranie, zabíjačky, 20. august (výročie uhorskej štátnosti) či 15. marec (výročie maďarskej revolúcie), sa vyznačuje vlastnými rituálmi a zvyklosťami, ktoré v tej či onej forme pretrvávajú dodnes a k oživeniu ktorých prispieva aj množstvo osláv a festivalov počas roka. Nenechajte si ich ujsť!